Ohýbanie – vysvetlenie, postup, ako na to a odporúčania Ohýbanie je technologická operácia pri ktorej dochádza k trvalej deformácii materiálu a to v požadovanom smere a tvare. Vhodným využitím sily a ohybového momentu sa dosiahne požadovanej zmeny tvaru bez podstatnej zmeny základného prierezu ohýbaného materiálu. Materiál na vonkajšej strane sa naťahuje a na vnútornej strane stláča. Ohýbanie môže byť jednoduché alebo môže pozostávať z jednotlivých krokov a kombinácii ohybov tvare písmena V a U. Väčšinou sa ohýba za studena, v prípade hrubých materiálov sa ohýba za tepla. Veľkou výhodou tejto technológie je deformačné spevnenie samotného materiálu ku ktorému nutne dochádza.

V dnešnej dobe to bez ohýbania nejde.
Ohnuté súčiastky a výrobky sú v dnešnej dobe na trhu veľmi rozšírené. Nachádzajú sa takmer všade okolo nás, či už samostatne alebo v hotových celkoch a výrobkoch. Vďaka vývoju ohýbania nastal obrovský rozvoj, došlo k nárastu efektívnosti, zníženiu výrobných nákladov, zjednodušeniu pracovných postupov. Využíva sa v každom priemyselnom odvetví a to najmä: strojárenstvo, automobilový priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, lodiarsky priemysel, železnice, skladovanie, manipulačná technika, dopravné značenie, verejné osvetlenie, ploty, dvere, brány…
Základné rozdelenie ohýbačiek:
ručné: Výhody -dostupné vďaka nízkej cene Nevýhody-nízka presnosť, vhodné iba pre tenké materiály
motorové: zastarané a neefektívne
CNC ohraňovacie lisy: presné, efektívne

Aký materiál sa dá ohýbať?
Základný materiál musí mať dostatočnú ťažnosť pre ohyb. Je to nutné aby nedošlo k jeho porušeniu.

Ochrana proti poškriabaniu
Pri ohýbaní materiálov kde sa kladie dôraz na jemnosť povrchu a finálny vzhľad sa používajú ochranné vložky, najčastejšie silikónové alebo plastové. Niektoré plechy a to najmä antikor a hliník majú na sebe z jednej ochrannú fóliu ( pozri v galérii ) ktorá pri vhodnom nastavení a odladení procesu ohýbania vydrží bez ujmy. Pôvodný povrch si na ochránenej strane zachová pôvodný neporušený vzhľad.

Poradie ohybov je potrebné premyslieť dopredu
– Odpruženie pri ohybe: po odľahčení ohýbacej sily sa materiál vráti o určitý uhol. Tento uhol sa nazýva uhol odpruženia a je nutné s ním pri ohýbaní počítať. Znamená to že ohýbaný materiál sa na dosiahnutie požadovaného rozmeru musí prehnúť viac o uhol odpruženia. Tento uhol je závislý od vlastností samotného materiálu.
-Minimálny polomer ohybu: je to minimálny rozmer a pri jeho prekročení sa na vonkajšej naťahovanej strane porušia vlákna materiálu a dôjde k jeho znehodnoteniu. Tento rozmer je závislý na plastickosti materiálu, druhu materiálu, jeho hrúbke, kvalite a spôsobe ohýbania.
5 najväčších chýb pri ohýbaní:
-nesprávne poradie ohybov: Ohyby sa musia plánovať dopredu tak aby bolo možné súčiastku vložiť medzi prizmu a nôž
-nevhodné nastavenie parametrov: Sila prítlaku je zbytočne veľká a dochádza k otlačeniu noža v ohýbanom materiáli
-materiál nevhodný na ohýbanie: Krehký materiál sa láme prípadné trhá na vonkajšej hrane
-nerešpektovanie orientácie vlákien materiálu: Vlastnosti materiálu sú ovplyvnené už pri jeho výrobe. Napríklad valcovaný plech má iný uhol odpruženia pri ohybe v závislosti od orientácie jeho vlákien. Je dôležité aby zákazník o tomto vedel a pri projektovaní súčiastky bol tento fakt zohľadnený.
-znečistený, hlboko poškriabaný, skorodovaný materiál: Takýto materiál neohýbame